Bai na kontenido

Bai na kontenido

Yehova Ta Dispuesto pa Pordoná—Kon Bo Por Benefisiá di Esei?

Yehova Ta Dispuesto pa Pordoná—Kon Bo Por Benefisiá di Esei?

‘Yehova ta yen di kompashon i grasia, kende no ta rabia lihé i . . . kende ta pordoná inikidat, transgreshon i piká.’—ÉKS. 34:6, 7.

1, 2. (a) Ki sorto di Dios Yehova tabata pa e nashon di Israel? (b) Ki pregunta e artíkulo akí lo analisá?

DEN tempu di Nehemías, un grupo di levita a atmití den un orashon públiko ku hopi biaha nan antepasadonan “a nenga di skucha,” òf kumpli ku, e mandamentunan di Yehova. Pero bes tras bes Yehova a pordoná nan. E ta “un Dios di pordon, yen di grasia i kompashon, kende no ta rabia lihé, i ta abundá den miserikòrdia.” El a sigui mustra bondat inmeresí na e eksiliadonan repatriá ei den tempu di Nehemías.—Neh. 9:16, 17.

2 Kada un di nos lo por puntra nos mes: ‘Kon ami por benefisiá di Dios su pordon?’ Pa yuda nos kontestá e pregunta importante akí, laga nos analisá kon Yehova a trata ku dos hòmber ku a benefisiá di su pordon: Rei David i Rei Manases.

E PIKÁNAN SERIO KU DAVID A KOMETÉ

3-5. Ki piká serio David a kometé?

3 Aunke David tabata un hòmber temeroso di Dios, el a kometé piká serio. Dos di e pikánan akí a enbolbé un pareha kasá, Urías i Bètsabé. E konsekuensianan di e pikánan ei tabata masha doloroso pa nan tur tres. Pero e manera ku Dios a korigí David ta siña nos hopi kos tokante Yehova su manera di pordoná hende. Laga nos analisá kiko a pasa.

4 David a manda e ehérsito di Israel bai kapturá Raba, kapital di Amon. E lugá akí tabata keda un 80 kilometer ost di Herúsalèm, na otro banda di Riu Hordan. Mientrastantu, David a keda Herúsalèm, i for di riba dak di su palasio, el a mira Bètsabé—un muhé kasá—ta baña. Su esposo tabata den e ehérsito. Ora David a mira Bètsabé, el a haña asina tantu gana di tene relashon kuné ku el a laga tres’é na su palasio i a kometé adulterio kuné.—2 Sam. 11:1-4.

5 Ora David a haña sa ku Bètsabé a sali na estado, el a laga trese Urías bèk na Herúsalèm, ku e speransa ku Urías lo a tene relashon ku Bètsabé, pa despues e kere ku e yu ta di dje. Ma Urías no kier a bai su kas, ni maske kuantu David a anim’é pa bai. E ora ei e rei a skirbi su komandante di ehérsito sekretamente i a bis’é pa pone Urías “den e fila mas dilanti di e bataya di mas fuerte” i laga e otro sòldánan retirá for di dje. Esei a pone ku e enemigu a mata Urías fásilmente, nèt manera David a plania. (2 Sam. 11:12-17) Pues, e rei a purba di tapa su piká di adulterio ku un piká mas grandi ainda: matando un hòmber inosente.

DAVID TA KAMBIA SU AKTITUT

6. Kiko Yehova a hasi despues ku David a peka, i kiko esaki ta siña nos tokante Yehova?

6 Klaru ku Yehova a mira tur loke a pasa. Nada no ta skapa di su bista. (Pro. 15:3) Maske ku despues di loke a pasa, David a kasa ku Bètsabé, “e kos ku David a hasi tabata malu den bista di SEÑOR.” (2 Sam. 11:27) Pues, kon Dios a reakshoná riba e pikánan serio ku David a kometé? El a manda profeta Natan serka David. Komo ku Yehova ta un Dios ku ta dispuesto pa pordoná, aparentemente e kier a wak si tabatin motibu pa tene miserikòrdia ku David. Bo no ta haña esaki masha alentador di su parti? E no a obligá David konfesá, sino simplemente el a laga Natan konta e rei un kuenta ku ta ilustrá kon serio su piká tabata. (Lesa 2 Samuel 12:1-4.) Esei tabata un bon manera pa sa kiko realmente tabata e sintimentunan di David!

7. Kon David a reakshoná riba e ilustrashon di Natan?

7 E ilustrashon di Natan a traha riba e rei su sentido di hustisia. David a bira masha rabiá riba e hòmber riku den e kuenta i a bisa Natan: “Manera SEÑOR ta biba, siguramente e hòmber ku a hasi esaki ta meresé morto”! Tambe el a bisa ku mester a kompensá e víktima di e inhustisia ei pa loke el a pèrdè. Pero e ora ei Natan di kuné: “Ta abo ta e hòmber!” Esei sí lo mester a shòk David! Natan a bis’é ku pa motibu di loke el a hasi lo el a sufri tragedia i miembronan di su famia lo a muri un morto violento. Tambe lo el a ser humiá públikamente pa su pikánan. David a realisá e gravedat di loke el a hasi, i ku un kurason arepentí el a atmití: “Mi a peka kontra SEÑOR.”—2 Sam. 12:5-14.

DAVID SU ORASHON I DIOS SU PORDON

8, 9. Kon Salmo 51 ta revelá kiko David a sinti, i kiko esei ta siña nos tokante Yehova?

8 E palabranan di un kantika ku David a komponé despues ta mustra ku di bèrdat a duele loke el a hasi. Den Salmo 51 nos por lesa kon David a roga Yehova pa yud’é. Pero David a bai mas aleu ku djis atmití ku el a hasi malu; el a arepentí tambe di su pikánan. Su relashon ku Dios tabata e kos di mas importante p’e. El a konfesá: “Kontra abo, abo so, mi a peka.” El a roga Yehova: “Krea den mi un kurason limpi, o Dios, i renobá un spiritu rekto den mi. . . . Duna mi atrobe e goso di bo salbashon, i sostené mi ku un spiritu boluntario.” (Sal. 51:1-4, 7-12) Ora bo ta papia ku Yehova tokante e fayonan ku bo a kometé, bo ta mes sinsero i onesto ku David?

9 Yehova no a libra David di e konsekuensianan doloroso di su pikánan. Nan lo a keda kous’é problema pa restu di su bida. Pero komo ku David tabatin un aktitut arepentí—“un kurason arepentí i kibrá”—Yehova a pordon’é. (Lesa Salmo 32:5; Sal. 51:17) Dios Todopoderoso ta komprondé e berdadero sintimentu- i motibunan ku ta pone un hende kometé piká. P’esei, en bes di a laga hues humano kondená David ku Bètsabé na morto pa adulterio, manera Lei di Moises a manda, Yehova mes, den su gran miserikòrdia, a intervení i a husga nan. (Lev. 20:10) Ku tempu, asta el a hasi nan yu Sálomon e siguiente rei di Israel.—1 Kró 22:9, 10.

10. (a) Ki motibu Yehova por tabatin pa pordoná David? (b) Kiko un hende mester hasi pa Yehova pordon’é?

10 Un otro motibu pakiko kisas Yehova a pordoná David ta pa e manera ku David mes a mustra miserikòrdia na Saul. (1 Sam. 24:4-7) Manera Hesus a splika, Yehova ta trata nos manera nos ta trata otro hende. Hesus di: “Stòp di husga, pa boso no ser husgá, pasobra ku e huisio ku boso ta husga, boso lo ser husgá, i ku e midí ku boso ta midi, nan lo midi pa boso.” (Mat. 7:1, 2) Ta un gran konsuelo pa sa ku Yehova lo pordoná nos pikánan, asta pikánan serio manera adulterio òf asesinato! Pero lo e pordoná nos solamente si nos ta dispuesto pa pordoná otro hende, si nos konfesá nos pikánan na dje i si nos kambia nos aktitut i mira nos pikánan manera é ta mira nan. Ora hende arepentí di kurason di nan pikánan, Yehova lo refreská nan, es desir, yuda nan haña un konsenshi limpi.—Lesa Echonan 3:19.

MANASES A PEKA SERIAMENTE PERO DESPUES EL A AREPENTÍ

11. Menshoná e kosnan malu ku Rei Manases a hasi den bista di Dios.

11 Laga nos analisá un otro relato bíbliko ku ta mustra te kon leu Yehova ta dispuesto pa pordoná. Un 360 aña despues ku David a kuminsá reina, Manases a bira rei di Huda i su reinado di 55 aña tabata konosí pa su maldat. Yehova a konden’é pa e kosnan repugnante ku el a praktiká. Entre otro, el a traha altar pa Baal, el a adorá solo, luna i strea, a kima su yunan komo sakrifisio na un dios falsu i a stimulá e pueblo pa praktiká spiritismo. Sí, “el a hasi hopi maldat den bista di SEÑOR.”—2 Kró. 33:1-6.

12. Kon Manases a bolbe na Yehova?

12 Ku tempu, Manases a ser kapturá i hibá prezu na Babilonia. Einan kisas el a kòrda riba e palabranan akí ku Moises a bisa Israel: “Ora bo ta den angustia i tur e kosnan akí bini riba bo, den e último dianan, lo bo bolbe serka SEÑOR bo Dios i skucha su bos.” (Deu. 4:30) Manases a bolbe serka Yehova. Kon? El “a humiá su mes grandemente” i a sigui “hasi orashon” na Dios (manera e plachi na página 21 ta mustra). (2 Kró. 33:12, 13) Beibel no ta bisa nos kiko presis Manases a bisa den e orashonnan ei, pero nos por imaginá ku lo tabata algu similar na loke Rei David a ekspresá, manera ta pará skirbí na Salmo 51. En todo kaso, Manases a kambia su aktitut kompletamente.

13. Dikon Yehova a pordoná Manases?

13 Kon Yehova a reakshoná riba e orashonnan di Manases? “El a keda konmoví dor di [Manases] su rogamentu i a tende su súplika.” Meskos ku David, Manases tambe a rekonosé kon serio su pikánan tabata i di bèrdat a arepentí. Ta p’esei Dios a pordoná Manases i a permitié bai Herúsalèm bèk i sigui ku su reinado. Komo resultado, ‘Manases a rekonosé ku Yehova ta Dios.’ (2 Kró. 33:13) Ta masha alentador di por mira for di e ehèmpel akí tambe ku Yehova ta un Dios miserikòrdioso i ku e ta pordoná esnan ku di bèrdat a arepentí!

TA SEMPER YEHOVA TA PORDONÁ?

14. Kiko ta determiná si Yehova lo pordoná un persona ku a peka?

14 Masha poko sirbidó di Dios djawe lo tin ku pidi pordon pa pikánan serio manera esnan di David i Manases. Pero e echo ku Yehova a pordoná e dos reinan akí ta yuda nos realisá ku nos Dios ta dispuesto pa pordoná asta pikánan masha grave, basta e pekadó di bèrdat a arepentí.

15. Dikon nos sa ku no ta semper Yehova ta pordoná hende pa nan pikánan?

15 Ta klaru ku nos no mester pensa ku Yehova semper ta pordoná tur hende pa nan pikánan. Por ehèmpel, e aktitut di David i Manases tabata kompletamente diferente for di e aktitut di e hendenan desobediente di Israel i Huda. Dios a manda Natan bai konfrontá David i dun’é un oportunidat pa kambia. David tabata gradisidu pa e oportunidat akí i a arepentí. Ora Manases a haña su mes den un situashon di angustia, el a realisá ku e mester a arepentí di su pikánan. Pero e habitantenan di Israel i Huda sí hopi biaha no a arepentí di nan pikánan, apesar ku Yehova bes tras bes a manda su profetanan bai bisa nan kiko e tabata pensa di nan kondukta desobediente. P’esei Yehova no a pordoná nan. (Lesa Nehemías 9:30.) Asta despues ku e israelitanan a bini nan pais bèk for di Babilonia, Yehova a sigui manda mensahero fiel serka nan, manera saserdote Èsdras i profeta Malakías. E pueblo tabatin gran goso ora nan a aktua na armonia ku e boluntat di Yehova.—Neh. 12:43-47.

16. (a) Ya ku e nashon di Israel a nenga di arepentí, kiko tabata e konsekuensia pa nan? (b) Ki oportunidat Yehova ta duna hende ku ta desendiente di e nashon di Israel?

16 Komo hende riba tera, Hesus a reflehá e punto di bista di Yehova ora el a bisa e siguiente palabranan konmovedor: “Herúsalèm, Herúsalèm, abo ku a mata e profetanan i ku a piedra esnan ku Dios a manda serka bo. Kuantu biaha mi kier a hala bo yunan huntu manera un galiña ta hala su puitunan huntu bou di su alanan! Ma boso no tabata ke.” P’esei Hesus a deklará: “Dios lo bandoná boso tèmpel!” (Mat. 23:37, 38) Pues, Israel spiritual a remplasá e nashon pekaminoso ku a nenga di arepentí. (Mat. 21:43; Gal. 6:16) Pero ta posibel pa hende ku ta desendiente di e nashon di Israel haña pordon pa nan pikánan? Sí, Yehova ta dispuesto pa pordoná nan i tene miserikòrdia ku nan basta nan pone fe den dje i den e sakrifisio di reskate di Hesus ku a remplasá e sakrifisionan di bestia di Israel. (1 Huan 4:9, 10) Hende ku a muri sin arepentí di nan pikánan tambe lo haña e oportunidat ei ora nan ser resusitá riba tera.—Huan 5:28, 29; Echo. 24:15.

KON NOS POR BENEFISIÁ DI YEHOVA SU PORDON?

17, 18. Ki ora Yehova ta dispuesto pa pordoná nos?

17 Ya ku Yehova ta dispuesto pa pordoná nos, kiko nos mester hasi? Pa kuminsá, nos mester hasi manera David i Manases. Nos mester atmití ku nos ta pekadó, arepentí di nos pikánan, roga Yehova di kurason pa pordoná nos i pidié yuda nos deshasí di mal deseo i krea den nos un kurason limpi. (Sal. 51:10) Si nos kometé piká serio, nos mester buska tambe yudansa spiritual serka e ansianonan. (Sant. 5:14, 15) Maske kon serio nos pikánan ta, ta un konsuelo pa kòrda ku Yehova ta manera el a deskribí su mes na Moises, esta, un Dios “yen di kompashon i grasia, kende no ta rabia lihé i kende ta abundá den miserikòrdia i bèrdat; kende ta mantené miserikòrdia pa milnan, kende ta pordoná inikidat, transgreshon i piká.” Yehova no a kambia.—Éks. 34:6, 7.

18 Yehova a usa un ilustrashon impaktante ora el a primintí e israelitanan ku a arepentí ku lo el a pordoná nan kompletamente. El a bisa ku nan pikánan tabata manera un mancha kòrá skarlata, pero lo el a hasi nan blanku manera “sneu.” (Lesa Isaías 1:18.) Pues, kon nos por benefisiá di Yehova su pordon? Nos por haña Yehova su pordon kompleto pa nos pikánan basta nos mustra ku nos ta gradisidu i arepentí.

19. Kiko nos lo analisá den e siguiente artíkulo?

19 Komo ku Yehova ta dispuesto pa pordoná nos, kon nos por imit’é den nos trato ku otro hende? Kon nos por pordoná asta hende ku kometé piká serio pero ku ta mustra ku di bèrdat nan a arepentí? E siguiente artíkulo lo yuda nos analisá nos propio kurason, pa asina nos por bira mas manera nos Tata, Yehova, kende ta “bon, i kla pa pordoná.”—Sal. 86:5.