Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Dochádza nám voda?

Dochádza nám voda?

Dochádza nám voda?

Jedno uzbecké príslovie znie: „Ak prídeš o vodu, prídeš o život.“ Niektorí odborníci by povedali, že tieto slová sú skôr predpoveďou než príslovím. Každý rok si zlé hygienické podmienky a znečistená voda vyžiadajú daň v podobe životov dvoch miliónov ľudí, pričom 90 percent z nich tvoria deti.

AKO získavate vodu vy? Stačí vám iba otvoriť kohútik? Alebo, ako je to bežné v niektorých krajinách, aj vy sa musíte vydať na dlhú cestu, čakať v rade a potom si doniesť ťažké vedro so vzácnou tekutinou domov? Zaberie vám získavanie vody na umývanie a varenie niekoľko hodín denne? V mnohých krajinách je vody naozaj tak málo a dá sa získať len veľmi ťažko. Diane Rainesová Wardová v knihe Water Wars—Drought, Flood, Folly, and the Politics of Thirst (Vojny o vodu — suchá, záplavy, ľudská hlúposť a politika smädu) píše, že 40 percent obyvateľov sveta „si domov prináša vodu zo studní, riek, rybníkov a barín“. V niektorých krajinách ženy strávia denne až šesť hodín zháňaním vody pre rodinu. Domov ju prinášajú v nádobách, ktoré keď sú plné, vážia aj vyše 20 kilogramov!

Skutočnosť je taká, že viac než tretina svetovej populácie trpí vážnym nedostatkom vody a hygienických zariadení. Situácia je zvlášť kritická v Afrike, kde 60 percent ľudí nemá ani vhodný záchod. To podľa jednej správy Svetovej zdravotníckej organizácie prispieva k „prenosu baktérií, vírusov a parazitov nachádzajúcich sa v ľudských výkaloch, ktoré... kontaminujú vodné zdroje, pôdu a potraviny“. Podľa uvedenej správy je to „hlavnou príčinou hnačky, ktorá je v rozvojových krajinách druhou najčastejšou príčinou úmrtí detí a prispieva aj k ďalším vážnym chorobám, ako je cholera, schistosomiáza a trachóm“.

Voda je označovaná za tekuté zlato, ropu 21. storočia. No vo svete sa touto vzácnou tekutinou plytvá v takom rozsahu, že niektoré hlavné toky už nemajú takmer nič, čo by priviedli do mora. Voda ubúda aj pre zavlažovanie a odparovanie, a tak vysychajú významné veľtoky. Patrí medzi ne rieka Colorado na západe Spojených štátov, Jang-c-ťiang v Číne, Indus v Pakistane, Ganga v Indii a Níl v Egypte. Čo sa robí na zmiernenie tejto krízy? Ako sa dá tento problém úplne vyriešiť?

[Rámček/obrázok na strane 3]

OHROZENÉ ZÁSOBY VODY

▪ „V roku 1960 bolo Aralské jazero v strednej Ázii štvrtým najväčším jazerom sveta. V roku 2007 malo už len 10 percent svojej pôvodnej veľkosti.“ ​(Scientific American)

▪ Päť Veľkých jazier v Spojených štátoch a Kanade — Erijské, Hurónske, Michiganské, Ontárijské a Horné — sa zmenšuje „znepokojujúcim tempom“. (The Globe and Mail)

▪ Kedysi sa v mlyne v austrálskom meste Deniliquin spracovávala ryža pre 20 miliónov ľudí. No úroda ryže sa zmenšila o 98 percent a v decembri 2007 bol mlyn zatvorený. Dôvod? „Šesť dlhých rokov sucha.“ ​(The New York Times)

[Obrázok]

Čln na vysušenom dne Aralského jazera

[Prameň ilustrácie]

© Marcus Rose/​Insight/​Panos Pictures

[Rámček/mapy na strane 4]

„VYSYCHAJÚ RIEKY A POTOKY“

„Čadské jazero v Afrike, ktoré kedysi mohli astronauti zreteľne vidieť z obežnej dráhy, sa dnes dá z vesmíru lokalizovať len ťažko. Toto jazero, ktoré sa rozprestieralo na území Čadu, [Kamerunu,] Nigeru a Nigérie... sa od 60. rokov zmenšilo o 95 percent. Pre rastúci dopyt po vode na zavlažovanie v tejto oblasti vysychajú rieky a potoky, od ktorých je jazero závislé. Môže sa preto stať, že Čadské jazero onedlho úplne zmizne a budúce generácie nebudú vedieť, kde sa nachádzalo.“ Plan B 2.0—Rescuing a Planet Under Stress and a Civilization in Trouble (Plán B 2.0 — záchrana ohrozenej planéty a civilizácie) od Lestera R. Browna

[Mapy]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Voda

☒ Vegetácia

□ Suchá zem

1963

NIGER

ČAD

Čadské jazero

NIGÉRIA

KAMERUN

2007

NIGER

ČAD

Čadské jazero

NIGÉRIA

KAMERUN

[Prameň ilustrácie]

NASA/​U.S. Geological Survey