Skip to content

Skip to table of contents

Hatudu fiar hodi halo desizaun ho matenek

Hatudu fiar hodi halo desizaun ho matenek

“Kontinua husu ho fiar no la laran-rua.”TIAGO 1:6.

KNANANUK: 54, 42

1. Tanbasá mak Caim halo desizaun neʼebé sala, no neʼe lori rezultadu saida?

CAIM presiza halo desizaun importante. Nia bele hili atu kontrola ninia sentimentu neʼebé sala hodi hetan rezultadu diʼak, ka hili atu husik ninia sentimentu kontrola fali ninia hahalok neʼebé sei lori rezultadu aat. Bíblia hatete katak Caim hili atu halo desizaun neʼebé sala. Ninia desizaun neʼe halo nia oho ninia alin Abel no estraga nia rasik nia relasaun diʼak ho Jeová.Gênesis (Kejadian) 4:3-16.

2. Tanbasá mak importante atu halo desizaun neʼebé diʼak?

2 Hanesan neʼe mós ho ita, ita presiza halo desizaun oioin iha ita-nia moris. Desizaun balu sériu, balu lae. Maski nuneʼe, desizaun barak neʼebé ita halo bele fó impaktu boot ba ita-nia moris. Se ita mak halo desizaun neʼebé diʼak, ita sei la hasoru problema barak no ita-nia moris sei sai hakmatek liu. Maibé, se ita mak halo desizaun neʼebé sala, neʼe bele lori susar no problema oioin ba ita-nia moris.Provérbios (Amsal) 14:8.

3. (a) Ita tenke tau fiar ba saida se ita hakarak halo desizaun neʼebé matenek? (b) Ita sei koʼalia kona-ba pergunta saida deʼit?

3 Saida mak bele ajuda ita atu halo desizaun neʼebé matenek? Ita tenke hatudu fiar ba Maromak, ita tenke fiar katak nia hakarak ajuda ita no nia sei fó matenek ba ita atu halo desizaun neʼebé diʼak. Ita mós presiza tau fiar ba matadalan sira husi ninia Liafuan. (Lee Tiago 1:5-8.) Nuʼudar ita hakbesik ba Jeová no hadomi liután ninia Liafuan, neʼe sei ajuda ita atu fiar katak Jeová hatene liu buat neʼebé mak diʼak ba ita. Tan neʼe ita hakarak buka uluk matadalan husi Maromak nia Liafuan antes halo desizaun ruma. Maibé oinsá mak ita bele hadiʼa dalan neʼebé ita halo desizaun? No desizaun neʼebé ita halo ona, diʼak atu troka ka lae?

ITA HOTU PRESIZA HALO DESIZAUN

4. Adão presiza halo desizaun saida, no neʼe lori rezultadu saida deʼit?

4 Hahú husi ema primeiru Adão, ema komesa ona atu halo desizaun neʼebé importante. Adão presiza hili atu rona ba ninia Kriadór Jeová ka rona ba ninia feen Eva. Nia hili atu rona ba Eva, no Eva book nia atu halo desizaun neʼebé aat. Rezultadu husi ninia desizaun mak nia lakon moris furak iha jardín Eden, no ikusmai mate. Ohin loron, ita hasoru daudaun terus tanba desizaun neʼebé Adão halo.

5. Ita tenke hanoin oinsá kona-ba ita-nia responsabilidade atu halo desizaun?

5 Ema balu bele hanoin, karik fasil liu se ita la halo desizaun. Ita mós sente hanesan neʼe ka lae? Maibé ita presiza hanoin-hetan katak Jeová la kria ita hanesan boneka neʼebé la hatene hanoin ka halo desizaun. Nia fó ninia Liafuan atu hanorin ita halo desizaun neʼebé matenek. Jeová hakarak ita halo desizaun rasik, no responsabilidade neʼe bele ajuda ita. Mai ita haree toʼok ezemplu balu.

6, 7. Ema Izraél presiza halo desizaun saida, no tanbasá mak susar ba sira atu halo desizaun neʼe? (Haree dezeñu iha pájina 13.)

6 Bainhira ema Izraél hela iha rai promete, sira presiza hili atu adora Jeová ka serbí maromak seluk. (Lee Josué [Yosua] 24:15. *) Neʼe haree hanesan desizaun neʼebé kiʼik, maibé neʼe kona-ba moris no mate. Tuirmai iha juis sira-nia tempu, ema Izraél sempre halo desizaun neʼebé aat. Sira hili atu adora maromak falsu no la adora tan Jeová. (Juízes [Hakim-Hakim] 2:3, 11-23) Ikusmai iha profeta Elias nia tempu, ema Izraél sira mós presiza hili, sira hakarak serbí Jeová ka maromak falsu Baal. (1 Reis [Raja-Raja] 18:21) Karik ita hanoin neʼe desizaun neʼebé fasil, tanba serbí Jeová sempre diʼak liu hotu. Ema neʼebé matenek nunka hakarak hili atu serbí maromak falsu. Maibé iha tempu neʼebá, ema Izraél la hatene desizaun saida mak loos. Bíblia hatete katak ema Izraél sira ‘laran-rua kona-ba sira-nia desizaun’, tan neʼe Elias fó laran-manas ba sira atu hili hodi adora Maromak neʼebé loos, Jeová.

7 Tanbasá mak susar ba ema Izraél atu halo desizaun neʼebé matenek? Primeiru, tanba sira lakon sira-nia fiar ba Jeová, no lakohi rona ba nia. Se sira mak uza didiʼak sira-nia tempu atu aprende kona-ba Jeová no ninia matenek, neʼe sei ajuda sira atu halo desizaun ho matenek. Maibé sira la halo nuneʼe. (Salmo [Mazmur] 25:12) Segundu, ema Izraél husik ema husi nasaun seluk book sira-nia hanoin, no mós halo desizaun ba sira. Ikusmai, neʼe halo ema Izraél halo tuir sira no adora maromak neʼebé falsu. Neʼe mak buat neʼebé Jeová fó avizu nanis ona sei akontese.Êxodo (Keluaran) 23:2.

BELE HUSIK EMA SELUK HALO DESIZAUN BA ITA KA LAE?

8. Ita aprende lisaun importante saida husi ema Izraél?

8 Ema Izraél nia esperiénsia hanorin ita katak, se ita mak hakarak halo desizaun neʼebé matenek, ita tenkesér uza Maromak nia Liafuan. Iha Galásia 6:5 fó-hanoin ita katak ita ida-idak iha responsabilidade atu halo desizaun rasik. Ita la bele husik ema seluk mak atu halo desizaun ba ita. Ita tenke aprende saida mak Maromak gosta no depois, ita rasik foti desizaun atu halo tuir nia.

9. Tanbasá mak perigu atu husik ema seluk halo desizaun ba ita?

9 Ita presiza kuidadu atu la husik ema seluk dada ka obriga ita hodi halo desizaun neʼebé ladiʼak. (Provérbios [Amsal] 1:10, 15) Ita ida-idak tenke halo desizaun tuir ita-nia konxiénsia neʼebé hetan ona treinu husi Bíblia. Maibé, se ita mak husik ema seluk atu foti desizaun ba ita, neʼe katak ita hili atu tuir deʼit ema, no neʼe bele lori ita ba perigu.

10. Apóstolu Paulo fó avizu saida ba kongregasaun Galásia?

10 Apóstolu Paulo fó avizu ba irmaun-irmán sira husi Galásia atu la husik ema seluk halo desizaun ba sira. (Lee Galásia 4:17.) Neʼe tanba irmaun balu koko atu halo desizaun ba ema seluk iha kongregasaun Galásia. Sira-nia motivu mak saida? Sira hakarak irmaun-irmán sira atu tuir sira duké tuir apóstolu sira. Ema sira-neʼe hanoin an deʼit no foti-an tebes, sira la hatudu respeitu ba ema seluk nia direitu atu halo desizaun rasik.

11. Oinsá mak ita bele ajuda ema seluk atu halo sira rasik nia desizaun?

11 Ita bele aprende ezemplu neʼebé diʼak husi apóstolu Paulo. Nia rekoñese katak ninia maluk sira iha direitu atu halo desizaun rasik, no nia hatudu respeitu ba sira-nia direitu neʼe. (Lee 2 Korinto 1:24.) Ohin loron, katuas kongregasaun bele halo tuir Paulo nia ezemplu bainhira atu fó konsellu kona-ba desizaun pesoál. Diʼak ba katuas sira atu fahe deʼit informasaun husi Maromak nia Liafuan ho irmaun-irmán sira. Maibé sira presiza kuidadu atu la halo desizaun ba sira, tanba irmaun-irmán sira mak tenke simu konsekuénsia husi sira rasik nia desizaun neʼe. Hanoin-hetan pontu importante neʼe: Ita bele ajuda ema seluk hodi komprende oinsá atu uza Bíblia nia konsellu iha situasaun ida-idak, maibé sira rasik mak iha direitu no responsabilidade atu halo desizaun. Se sira rasik mak halo desizaun neʼebé matenek, neʼe sei ajuda sira. Tan neʼe mak ita la bele halo desizaun ba ita-nia irmaun-irmán sira.

Katuas kongregasaun neʼebé iha domin ajuda ema seluk aprende atu halo desizaun rasik (Haree parágrafu 11)

KETA HUSIK ITA-NIA SENTIMENTU KONTROLA ITA-NIA DESIZAUN

12, 13. Tanbasá mak perigu atu halo desizaun iha tempu neʼebé ita nervozu ka laran-tun?

12 Ohin loron, ema barak halo desizaun tuir deʼit sira-nia laran, no neʼe perigu tebes. Ita hotu la perfeitu, tan neʼe Bíblia fó avizu ba ita atu la halo desizaun tuir ita-nia laran ka sentimentu. (Provérbios [Amsal] 28:26) Tanba Bíblia dehan katak “laran mak makerek liu fali buat hotu-hotu no perigu liu”. (Jeremias [Yeremia] 17:9) Husi Bíblia, ita bele haree ezemplu barak kona-ba ema sira neʼebé halo desizaun tuir sira-nia laran no ikusmai lori rezultadu neʼebé ladiʼak ba sira. (Jeremias [Yeremia] 3:17; 13:10; 1 Reis [Raja-Raja] 11:9) Entaun, saida mak bele akontese se ita halo desizaun tuir deʼit ita-nia laran?

13 Jeová fó mandamentu ba ita atu hadomi nia ho ita-nia laran tomak no hadomi ita-nia maluk hanesan ita-nia an rasik. (Mateus 22:37-39) Maibé ita mós presiza kuidadu, tanba antes eskritura sira koʼalia kona-ba Jeová nia mandamentu neʼe, eskritura fó-hanoin ba ita katak perigu tebes atu husik ita-nia sentimentu kontrola ita-nia hanoin no hahalok sira. Porezemplu, saida mak bele akontese se ema ida halo desizaun bainhira nia nervozu hela? (Provérbios [Amsal] 14:17; 29:22) Oinsá ho ema neʼebé laran-tun, nia bele halo desizaun ho hanoin neʼebé loos ka lae? (Números [Bilangan] 32:6-12; Provérbios [Amsal] 24:10) Tan neʼe mak ita tenke uza Maromak nia ukun-fuan atu book ita-nia hanoin. (Roma 7:25) Bainhira atu halo desizaun importante ruma, keta husik ita-nia sentimentu kontrola ita-nia desizaun sira.

IHA SITUASAUN SAIDA MAK ITA PRESIZA TROKA DESIZAUN?

14. Oinsá mak ita hatene katak diʼak atu troka desizaun balu neʼebé ita halo ona?

14 Ita hotu hakarak halo desizaun neʼebé matenek. Maibé ema neʼebé matenek mós dala ruma presiza haree fali ba desizaun neʼebé nia halo ona no karik presiza troka desizaun neʼe. Maromak Jeová hatudu ezemplu neʼebé diʼak tebes ba ita kona-ba neʼe. Haree toʼok saida mak nia halo ba ema Nínive iha Jonas nia tempu. Bíblia dehan: “Bainhira Maromak loos haree buat neʼebé sira halo, katak sira fila husi sira-nia hahalok aat, Maromak troka ninia hanoin kona-ba kastigu neʼebé nia fó sai ona, no nia la lori kastigu neʼe.” (Jonas [Yunus] 3:10) Kuandu Jeová haree katak ema Nínive troka ona no la halo tan buat neʼebé aat, nia halo mudansa ba ninia desizaun. Neʼe hatudu katak Jeová la ulun-toos, nia haraik-an no hanoin ema. Jeová la hanesan ema, nia sempre hanoin didiʼak mak foin halo desizaun, maski iha situasaun neʼebé nia hirus hela.

15. Tanbasá mak dala ruma ita presiza troka ita-nia desizaun?

15 Dala ruma ita-nia situasaun moris nian bele troka, no karik ita mós presiza halo mudansa ba desizaun balu neʼebé ita halo ona. Ita presiza hanoin-hetan katak Jeová mós halo mudansa ba ninia desizaun neʼebé nia halo ona. (1 Reis [Raja-Raja] 21:20, 21, 27-29; 2 Reis [Raja-Raja] 20:1-5) Situasaun seluk neʼebé karik ita presiza halo mudansa ba ita-nia desizaun mak bainhira ita hetan fali informasaun foun. Ezemplu ida mak kona-ba Liurai David. Uluk, tanba nia simu informasaun neʼebé laloos, neʼe book nia hodi foti desizaun ida kona-ba Saul nia bei-oan Mefiboset. Ikusmai nia simu fali informasaun neʼebé loos, nia troka ninia desizaun neʼebé nia halo ona. (2 Samuel 16:3, 4; 19:24-29) Dala ruma karik diʼak mós ba ita atu halo hanesan neʼe.

16. (a) Sujestaun saida deʼit mak bele ajuda ita bainhira atu halo desizaun ruma? (b) Tanbasá mak tenke haree didiʼak fali ba desizaun neʼebé uluk ita halo, no oinsá mak ita bele halo nuneʼe?

16 Bíblia hatete katak bainhira atu halo desizaun neʼebé importante, ita la bele ansi. (Provérbios [Amsal] 21:5) Ita tenkesér hanoin didiʼak uluk kona-ba buat hotu hodi ita bele halo desizaun neʼebé matenek. (1 Tesalónika 5:21) Família nia ulun tenke halo riset didiʼak husi eskritura ka livru sira antes atu foti desizaun ruma. Diʼak mós atu rona ba família nia hanoin ka sujestaun balu. Hanoin-hetan katak Bíblia dehan Maromak husu ba Abraão atu rona ba ninia feen. (Gênesis [Kejadian] 21:9-12) Katuas kongregasaun mós tenkesér uza tempu atu halo riset ho didiʼak. Se sira hetan informasaun foun neʼebé hatudu katak sira presiza troka desizaun balu neʼebé sira halo ona, labele sente moe atu halo mudansa sira-neʼe. Katuas neʼebé la ulun-toos no haraik-an sempre halo mudansa kona-ba sira-nia hanoin no desizaun. No diʼak mós ba ita hotu atu halo tuir sira-nia ezemplu. Halo hanesan neʼe bele ajuda kongregasaun atu iha dame no unidade.Apóstolu 6:1-4.

KUMPRE ITA-NIA DESIZAUN

17. Saida mak bele ajuda ita atu halo desizaun ho susesu?

17 Desizaun balu sériu. Porezemplu, desizaun atu kaben ka lae, ka kaben ho sé mak desizaun neʼebé sériu tebes. Desizaun seluk tan neʼebé sériu mak bainhira loos mak atu komesa serbí Jeová tempu-tomak. Antes atu halo desizaun sériu sira-neʼe, importante atu hanoin didiʼak uluk kona-ba ita-nia situasaun no halo orasaun atu husu Jeová nia ajuda. Karik neʼe presiza tempu, maibé se ita hakarak halo desizaun neʼebé matenek, ita tenkesér tau fiar ba Jeová, rona ba ninia liafuan, no halo tuir ninia matadalan. (Provérbios [Amsal] 1:5) Jeová fó konsellu neʼebé diʼak liu hotu liuhusi ninia Liafuan. Tan neʼe mak importante atu halo riset no halo orasaun atu husu matadalan husi nia. Nia sei ajuda ita haburas hahalok diʼak hodi ita bele halo desizaun tuir ninia hakarak. Tan neʼe antes atu halo desizaun importante balu, husu ba Ita-nia an: ‘Haʼu-nia desizaun hatudu sai haʼu-nia domin ba Jeová ka lae? Haʼu-nia desizaun sei lori dame no ksolok ba haʼu-nia família ka lae? No haʼu-nia desizaun hatudu sai katak haʼu mak ema neʼebé iha pasiénsia no laran-diʼak ka lae?’

18. Tanbasá mak Jeová hakarak ita atu halo desizaun rasik?

18 Jeová nunka obriga ita atu hadomi ka serbí nia. Nia fó ba ita liberdade atu hili rasik. Nia respeitu ita-nia responsabilidade no direitu atu hili hodi serbí nia ka la serbí nia. (Josué [Yosua] 24:15; Eclesiastes [Pengkhotbah] 5:4) Maibé buat neʼebé nia hakarak ita atu halo mak kumpre desizaun neʼebé ita halo ona tuir ninia Liafuan. Se ita mak tau fiar ba Jeová nia matadalan no prinsípiu sira, neʼe sei ajuda ita atu la sai ema neʼebé namlele, maibé ita bele tau fiar ba ita-nia desizaun neʼebé ita halo ho matenek.Tiago 1:5-8; 4:8.

^ par. 6 Josué 24:15 No se imi hanoin katak la diʼak ba imi atu serbí Jeová, imi rasik mak hili agora kona-ba sé mak imi sei serbí; imi hili atu serbí maromak sira neʼebé imi-nia beiʼala sira serbí iha Mota nia sorin bá ka maromak sira husi ema Amori neʼebé ninia rai imi hela daudaun bá. Maibé kona-ba haʼu no haʼu-nia família, ami sei serbí Jeová.