Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Mɛni Ji Gbohiiashitee Lɛ?

Mɛni Ji Gbohiiashitee Lɛ?

Hetoo ni Biblia lɛ kɛhãa

 Aná wiemɔ ni atsɔɔ shishi yɛ Biblia lɛ mli akɛ “gbohiashitee” lɛ kɛjɛ Hela wiemɔ ni ji a·naʹsta·sis lɛ mli, eshishi ji “shitee” aloo “ate shi adamɔ shi ekoŋŋ.” Kɛ́ atee mɔ ko ni egbo shi lɛ, akɛ lɛ baa wala mli ekoŋŋ tamɔ eyɔɔ dani egbo lɛ.—1 Korintobii 15:12, 13.

 Eyɛ mli akɛ, wiemɔ ni ji “gbohiiashitee” lɛ bɛ Hebri ŋmalɛi ni afɔɔ lɛ tsɛmɔ akɛ Kpaŋmɔ Momo lɛ mli moŋ, kɛ̃lɛ nakai tsɔɔmɔ lɛ yɛ Hebri ŋmalɛi lɛ amli. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Nyɔŋmɔ kɛ shiwoo hã kɛtsɔ gbalɔ Hoshea nɔ akɛ: “Makpɔ̃ amɛ kɛaajɛ gbohiiaje dɛŋ, majie amɛ kɛaajɛ gbele mli”—Hoshea 13:14; Hiob 14:13- 15; Yesaia 26:19; Daniel 12:2, 13.

 Nɛgbɛ abaatee gbɔmɛi ashi kɛya? Ateɔ mɛi komɛi ashi kɛyaa wala mli yɛ ŋwɛi koni amɛkɛ Kristo aye nɔ akɛ maŋtsɛmɛi. (2 Korintobii 5:1; Kpojiemɔ 5:9, 10) Biblia lɛ tsɛɔ enɛ akɛ “klɛŋklɛŋ gbohiiashitee lɛ,” ni no tsɔɔ akɛ gbohiiashitee kroko hu baanyiɛ sɛɛ. (Kpojiemɔ 20:6; Filipibii 3:11) Gbohiiashitee ni baanyiɛ sɛɛ lɛ baafee shitee kɛmiiba wala mli yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, ni mɛi babaoo ni akɛ amɛ baaba wala mli ekoŋŋ lɛ baaná mli ŋɔɔmɔ.—Lala 37:29.

 Mɛɛ gbɛ nɔ abaatsɔ atee mɛi ashi? Nyɔŋmɔ kɛ hewalɛ ehã Yesu koni ekɛtee gbohii lɛ ashi. (Yohane 11:25) Yesu baatee “mɛi fɛɛ ni yɔɔ gbohii akaimɔ bui lɛ amli lɛ” shi kɛba wala mli, abaatee mɔ fɛɛ mɔ shi kɛ sui ni akɛle lɛ, bɔ ni ale lɛ ahã, ni amɛbaakai nibii hu. (Yohane 5:28, 29) Ahãa mɛi ni ateɔ amɛ shi kɛyaa ŋwɛi lɛ mumɔŋ gbɔmɔtso, ni mɛi ni abaatee amɛ shi koni amɛhi shikpɔŋ nɔ lɛ náa heloo gbɔmɔtso ni kpa ko bɛ he.—Yesaia 33:24; 35:5, 6; 1 Korintobii 15:42-44, 50.

 Namɛi ashi abaatee? Biblia lɛ kɛɔ akɛ “abaatee jalɔi kɛ mɛi ni ejaaa fɛɛ shi.” (Bɔfoi 24:15) Mɛi ni fata jalɔi nɛɛ ahe ji anɔkwafoi tamɔ Noa, Sara, kɛ Abraham. (1 Mose 6:9; Hebribii 11:11; Yakobo 2:21) Mɛi ni ejaaa lɛ bafeɔ mɛi ni ehiii shi yɛ Nyɔŋmɔ jalɛ tɛi lɛ anaa, kɛ̃lɛ amɛnáaa hegbɛ ni amɛkase Nyɔŋmɔ mlai lɛ koni amɛhi shi yɛ naa.

 Shi ateŋ eshafeelɔi yiwalɔi ni tsakeee amɛtsui lɛ ashi. Kɛ́ mɛi ni tamɔ nɛkɛ lɛ gbo lɛ, amɛhiɛ kpatãa kwraa ni hiɛnɔkamɔ ko bɛ akɛ amɛbaaba wala mli ekoŋŋ.—Mateo 23:33; Hebribii 10:26, 27.

 Mɛɛ be abaatee gbohii lɛ ashi? Biblia lɛ gba akɛ gbohiiashitee kɛmiiya ŋwɛi lɛ baaba yɛ Kristo baa be lɛ, ni je shishi yɛ afi 1914 mli lɛ. (1 Korintobii 15:21-23) Mɛi ni abaatee amɛ shi kɛba wala mli koni amɛhi shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ anɔ lɛ baaje shishi yɛ Yesu Kristo Afi 1000 Nɔyeli lɛ mli, be mli ni abaafee shikpɔŋ lɛ paradeiso lɛ.—Luka 23:43; Kpojiemɔ 20:6, 12, 13.

 Mɛni hewɔ nilee yɔɔ mli akɛ abaahé gbohiiashitee lɛ aye lɛ? Biblia lɛ bɔɔ gbohiiashitee srɔtoi nɛɛhu, ni eko fɛɛ eko lɛ, mɛi ye he odase lɛ he amaniɛ fitsofitso. (1 Maŋtsɛmɛi 17:17-24; 2 Maŋtsɛmɛi 4:32-37; 13:20, 21; Luka 7:11-17; 8:40-56; Yohane 11:38-44; Bɔfoi 9:36-42; 20:7-12; 1 Korintobii 15:3-6) Nɔ ni sa kadimɔ waa ji, Lazaro ni Yesu tee lɛ shi lɛ, no mli lɛ Lazaro egbo gbii ejwɛ ni Yesu fee naakpɛɛ nii nɛɛ yɛ asafoku ko hiɛ. (Yohane 11:39, 42) Mɛi ni teɔ shi woɔ Yesu lɛ po ejeee anɔkwa sane nɛɛ he ŋwane, ni no hã amɛkpaŋ akɛ amɛbaagbe Yesu kɛ Lazaro fɛɛ.—Yohane 11:47, 53; 12:9-11.

 Biblia lɛ tsɔɔ akɛ, Nyɔŋmɔ yɛ hewalɛ ni ekɛbaatee gbohii ashi kɛba wala mli ekoŋŋ, ni eeshwe ni etee amɛ shi. Ele mɛi ni ebaatsɔ ehewalɛ kpele lɛ nɔ etee amɛ shi lɛ ahe saji fɛɛ fitsofitso. (Hiob 37:23; Mateo 10:30; Luka 20:37, 38) Nyɔŋmɔ baanyɛ ekɛ gbohii lɛ aba wala mli ekoŋŋ, ni eesumɔ ni efee nakai! Be mli ni Biblia lɛ wieɔ gbohiiashitee ni baaba lɛ he lɛ, ewie Nyɔŋmɔ he akɛ: “Oootao onine naa nitsumɔ lɛ sɛɛ gbɛ.”—Hiob 14:15.

Susumɔi ni ejaaa ni mɛi hiɛ yɛ gbohiiashitee lɛ he

 Afo Atã: Gbohiiashitee lɛ ji susuma lɛ kɛ gbɔmɔtso lɛ ni abaafee amɛ ekome ekoŋŋ.

 Anɔkwa Sane: Biblia lɛ tsɔɔ akɛ susuma lɛ ji gbɔmɔtso muu lɛ fɛɛ, shi jeee efã ko ni gbooo. (1 Mose 2:7; Ezekiel 18:4) Abɔɔ mɔ ni atee lɛ shi lɛ ekoŋŋ akɛ susuma ni hiɛ kã, shi jeee akɛ afeɔ egbɔmɔtso kɛ esusuma ekome ekoŋŋ.

 Afo Atã: Ateɔ mɛi komɛi shi, ni akpatãa amɛhiɛ nɔŋŋ.

 Anɔkwa Sane: Biblia kɛɔ akɛ “mɛi ni tsu nihiinii lɛ baaná fɔbuu kojomɔ gbohiiashitee.” (Yohane 5:29) Kɛ̃lɛ, kojomɔ nɛɛ damɔ nibii ni amɛfee yɛ amɛshitee lɛ sɛɛ, jeee nibii ni amɛfee dani amɛgboi lɛ. Yesu kɛɛ akɛ: “Gbohii lɛ baanu Nyɔŋmɔ Bi lɛ gbee, ni mɛi ni bo toi lɛ baaná wala.” (Yohane 5:25) Be ni atee amɛ shi sɛɛ lɛ, mɛi ni baafee ‘toiboo’ loo amɛkɛ nibii ni amɛbaakase lɛ baatsu nii lɛ, abaaŋmala amɛgbɛ́i yɛ “wala wolo” lɛ mli.—Kpojiemɔ 20:12, 13.

 Afo Atã: Kɛ́ atee mɔ ko shi lɛ, gbɔmɔtso ni eyɔɔ dani egbo lɛ nɔŋŋ ekɛbaaba.

 Anɔkwa Sane: Kɛ́ mɔ ko gbo lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ egbɔmɔtso lɛ kumɔɔ ni efiteɔ.—Jajelɔ 3:19, 20.