Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Čo sa môžeme naučiť z príkladu Márie

Čo sa môžeme naučiť z príkladu Márie

Čo sa môžeme naučiť z príkladu Márie

Mali ste niekedy pocit, že nezvládnete určitú úlohu alebo zodpovednosť, ktorú ste nečakane dostali? Cítite sa vyčerpaní každodenným zápasom o to, aby ste ako-tak uživili svoju rodinu? Možno patríte k miliónom utečencov, ktorí pociťujú neistotu a strach, pretože boli nútení opustiť svoju domovinu. A kto z nás nezažil hlbokú bolesť a prázdnotu po smrti milovaného človeka?

VEDELI ste, že so všetkými týmito problémami sa stretla aj Ježišova matka Mária? A všetky ich dokázala zvládnuť! Čo sa môžeme naučiť z jej príkladu?

Mária je určite známa na celom svete. A nie div, lebo zohrala jedinečnú úlohu v uskutočňovaní Božích predsavzatí. Milióny ľudí ju dokonca uctievajú. Katolícka cirkev ju ctí ako svoju milovanú Matku a ako vzor viery, nádeje a kresťanskej lásky. Mnohí ľudia boli vyučovaní, že Mária je prostredníčkou medzi Bohom a ľuďmi.

Ako sa na Ježišovu matku pozeráte vy? A čo je ešte dôležitejšie, ako sa na ňu pozerá Boh?

Jedinečná úloha

Mária, dcéra Héliho, pochádzala z izraelského kmeňa Júdu. Prvú zmienku o nej v Biblii nachádzame v súvislosti s jednou mimoriadnou udalosťou — navštívil ju anjel a povedal jej: „Dobrý deň, ty vysoko poctená, Jehova je s tebou.“ Máriu to najprv znepokojilo a „uvažovala, čo to bol za pozdrav“. A tak jej anjel povedal, že bola vybratá na jedinečnú úlohu, ktorá však bude spojená aj s veľmi závažnou zodpovednosťou — že počne a porodí Božieho Syna a bude ho vychovávať. (Lukáš 1:26–33)

Tejto mladej, nevydatej žene bola predložená naozaj veľmi zodpovedná úloha! Ako na to zareagovala? Mária si mohla klásť otázku, kto jej uverí, keď bude rozprávať, čo sa stalo. Mohlo by sa stať, že ju toto tehotenstvo bude stáť lásku jej snúbenca Jozefa alebo ju vystaví verejnej hanbe? (5. Mojžišova 22:20–24) Mária však nezaváhala a ochotne túto významnú úlohu prijala.

Mária mala silnú vieru, a preto sa ochotne podriadila vôli svojho Boha, Jehovu. Bola presvedčená, že Jehova sa o ňu postará. Preto zvolala: „Hľa, som Jehovova otrokyňa! Nech sa mi stane podľa tvojho vyhlásenia.“ Mária si cenila výsadu, ktorá jej bola predložená, a preto bola ochotná vystaviť sa náročným situáciám, ktoré s tým boli spojené. (Lukáš 1:38)

Keď Mária povedala Jozefovi, že je tehotná, Jozef zamýšľal zrušiť ich zasnúbenie. Pre oboch to muselo byť veľmi ťažké obdobie. Biblia neuvádza, ako dlho toto obdobie trvalo, no Mária i Jozef istotne pocítili veľkú úľavu, keď sa Jozefovi zjavil Jehovov anjel. Tento posol z duchovnej ríše vysvetlil, že Mária otehotnela zázračným spôsobom, a Jozefovi povedal, aby si ju odviedol domov ako svoju manželku. (Matúš 1:19–24)

Náročná situácia

Mnohé budúce mamičky sa celé mesiace pripravujú na príchod svojho dieťatka a Mária zrejme robila to isté. Čakala svoje prvé dieťa. No jej plány skomplikovali isté nečakané udalosti. Cézar Augustus vydal výnos, ktorým nariadil, aby sa každý dal zapísať v meste, v ktorom sa narodil. A tak sa Jozef s Máriou — ktorá bola v deviatom mesiaci tehotenstva — vydali na cestu do Betlehema dlhú asi 150 kilometrov, pričom Mária pravdepodobne cestovala na oslovi. Betlehem bol plný ľudí a Mária potrebovala nájsť nejaké miesto v ústraní, kde by mohla porodiť svoje dieťa. Ale jediné miesto, ktoré bolo k dispozícii, bola maštaľ. Pre Máriu to musela byť náročná situácia, keď si uvedomila, že bude musieť svoje dieťa porodiť v stajni. Zrejme sa cítila nepríjemne a mala strach.

V tejto dôležitej chvíli svojho života Mária nepochybne vylievala Jehovovi svoje srdce v modlitbe s dôverou, že sa o ňu i o jej dieťa postará. Neskôr prišli niekoľkí pastieri, ktorí veľmi túžili vidieť dieťa. Povedali, že anjeli im oznámili, že toto dieťa je „Záchranca, ktorý je Kristus, Pán“. Potom čítame: „Mária si uchovávala všetky tie slová, robiac závery vo svojom srdci.“ Mária rozjímala o týchto slovách a čerpala z nich silu. (Lukáš 2:11, 16–19)

A ako je to s nami? Je pravdepodobné, že každý z nás v živote zažije bolestné chvíle. Okrem toho Biblia ukazuje, že „čas a nepredvídaná udalosť“ môže postihnúť kohokoľvek z nás, takže v našom živote môžu nastať rôzne ťažkosti. (Kazateľ 9:11) Čo urobíme, keď sa to stane? Zatrpkneme a začneme obviňovať Boha? Nebolo by lepšie napodobniť Máriin postoj a ešte viac sa priblížiť k Jehovovi Bohu tým, že budeme študovať jeho Slovo, Bibliu, a potom uvažovať o tom, čo sme sa dozvedeli? To nám určite pomôže vytrvať v skúškach.

Chudobní a na úteku

Mária sa musela vyrovnávať aj s ďalšími ťažkosťami vrátane chudoby a toho, že bola nútená utiecť zo svojej domoviny. Zápasíte aj vy s takýmito problémami? Podľa jednej správy „polovica sveta — takmer tri miliardy ľudí — musí vyžiť z menej ako z dvoch dolárov denne“ a ďalšie milióny ledva vyžijú, aj keď žijú v takzvaných bohatých krajinách. Ako je to s vami? Spôsobuje každodenný boj o to, aby ste zabezpečili svojej rodine jedlo, oblečenie a strechu nad hlavou, že sa cítite unavení, niekedy až preťažení?

Biblia naznačuje, že Jozef s Máriou boli relatívne chudobní. Z čoho to vieme? K tým niekoľkým informáciám, ktoré evanjeliá — podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána — odhaľujú o tomto manželskom páre, patrí aj to, že 40 dní po narodení Ježiša prišli Jozef s Máriou do chrámu predložiť požadovanú obeť — „párik hrdličiek alebo dva mladé holuby“. * (Lukáš 2:22–24) Takáto obeť bola dovolená len pre tých, ktorí boli príliš chudobní na to, aby si mohli dovoliť obetovať mladého barana. Je teda pravdepodobné, že pre Jozefa a Máriu bolo náročné zabezpečiť živobytie pre rodinu. Napriek tomu obdivuhodne dokázali vytvoriť láskyplné rodinné prostredie. V ich živote boli nepochybne prvoradé duchovné veci. (5. Mojžišova 6:6, 7)

Krátko po Ježišovom narodení znova nastali v Máriinom živote radikálne zmeny. Anjel povedal Jozefovi, aby so svojou rodinou utiekol do Egypta. (Matúš 2:13–15) To bolo už druhý raz, čo Mária musela opustiť známe prostredie, no tentoraz mala odísť do cudzej krajiny. V Egypte bola veľká židovská komunita, a tak Jozef a Mária zrejme mohli žiť medzi svojím vlastným ľudom. Napriek tomu život v cudzej krajine môže byť náročný. Patríte aj vy k miliónom ľudí, ktorí museli opustiť svoju domovinu, možno v záujme blaha svojich detí alebo preto, aby unikli nebezpečenstvu? Ak áno, potom si viete predstaviť, s akými ťažkosťami sa Mária mohla stretnúť v Egypte.

Oddaná manželka a matka

Po správe o Ježišovom narodení a detstve sa Mária v evanjeliách spomína len zriedka. Napriek tomu sa z nich dozvedáme, že Mária a Jozef mali najmenej šesť ďalších detí. Táto informácia vás možno prekvapí. No zamyslite sa nad tým, čo hovoria evanjeliá.

Jozef si veľmi cenil, že Mária bola poctená výsadou porodiť Božieho Syna. Preto s ňou až do Ježišovho narodenia nemal žiaden pohlavný styk. Matúš 1:25 uvádza, že Jozef „nemal s ňou žiaden styk, kým neporodila syna“. Slovo „kým“ ukazuje, že po Ježišovom narodení Jozef a Mária žili normálnym sexuálnym životom ako manžel a manželka. A tak ako uvádzajú správy v evanjeliách, Mária mala s Jozefom synov i dcéry. Jakub, Jozef, Šimon a Judáš boli Ježišovi nevlastní bratia. Mária tiež mala najmenej dve dcéry. (Matúš 13:55, 56) No tieto deti boli počaté prirodzeným spôsobom. *

Mária bola duchovne zmýšľajúcim človekom. Hoci Zákon od žien nevyžadoval, aby sa zúčastňovali na sviatku Pesach, Mária každoročne sprevádzala Jozefa, keď chodil do Jeruzalema na tento sviatok. (Lukáš 2:41) To znamenalo, že každý rok prešli tam a späť takmer 300 kilometrov — a to s malými deťmi! Napriek tomu, že táto cesta bola namáhavá, nepochybne to bola radostná rodinná udalosť.

Dnes mnohé ženy napodobňujú Máriin znamenitý príklad. Usilovne pracujú a nesebecky sa namáhajú, aby si spĺňali svoje povinnosti, ktoré majú podľa Biblie. Tieto oddané ženy často prejavujú veľkú trpezlivosť, vytrvalosť a pokoru. Uvažovanie o Máriinom postoji im môže pomôcť naďalej dávať duchovné záujmy pred vlastnú túžbu po pohodlí či potešeniach. Tieto ženy vedia, podobne ako si to istotne uvedomovala aj Mária, že keď spolu s manželom a deťmi uctievajú Boha, posilňuje a zjednocuje to ich rodinu.

Raz, keď sa Mária a Jozef vracali zo sviatku z Jeruzalema — teraz už pravdepodobne s niekoľkými deťmi —, zistili, že 12-ročný Ježiš s nimi nie je. Viete si predstaviť, aká znepokojená musela byť Mária, keď ho tri dni horúčkovito hľadali? Keď ho s Jozefom konečne našli v chráme, Ježiš povedal: „Či ste nevedeli, že musím byť v dome svojho Otca?“ V správe sa znova uvádza, že Mária si „starostlivo uchovávala všetky tie výroky v srdci“. To je ďalšia zmienka, ktorá poukazuje na hĺbku Máriinej duchovnosti. Mária dôkladne rozjímala o všetkom, čo sa dialo v súvislosti s Ježišom. Aj po rokoch mala zrejme živo v pamäti tieto, ako aj ďalšie udalosti z Ježišovho detstva a pravdepodobne o nich rozprávala pisateľom evanjelií. (Lukáš 2:41–52)

Vytrvalosť tvárou v tvár utrpeniu a bolestnej strate

Čo sa stalo s Jozefom, Ježišovým adoptívnym otcom? Po stručnej zmienke, ktorú o ňom nachádzame v správe o tejto jednej udalosti z Ježišovho detstva, sa Jozef zo záznamu evanjelií vytráca. Podľa niektorých to svedčí o tom, že Jozef niekedy pred začiatkom Ježišovej služby zomrel. * V každom prípade sa zdá, že na konci Ježišovej služby bola Mária už vdovou. Ježiš pred svojou smrťou zveril svoju matku do starostlivosti apoštola Jána. (Ján 19:26, 27) To by zrejme neurobil, keby bol Jozef ešte nažive.

Mária a Jozef toho spolu toľko prežili! Boli poctení návštevou anjelov, unikli pred tyranským vládcom, niekoľkokrát sa sťahovali a starali sa o veľkú rodinu. Koľkokrát si možno večer spolu sadli, rozprávali sa o Ježišovi a uvažovali o tom, čo všetko ho čaká a či ho na to správne pripravujú a dobre vychovávajú! A potom Mária zrazu zostala sama.

Vzala vám smrť manželského partnera? Stále cítite bolesť a prázdnotu, a to možno aj po mnohých rokoch? Mária nepochybne našla útechu vo viere a v nádeji na vzkriesenie. * (Ján 5:28, 29) Takéto utešujúce myšlienky však nevyriešili Máriine problémy. Tak ako mnoho osamelých matiek dnes, aj Mária musela sama, bez pomoci manžela, čeliť starostiam, ktoré sú spojené so starostlivosťou o deti.

Je rozumné predpokladať, že po Jozefovej smrti sa Ježiš stal hlavným živiteľom rodiny. Ako rástli Ježišovi bratia, zrejme sa postupne aj oni mohli ujímať rodinných zodpovedností. Keď Ježiš „mal asi 30 rokov“, odišiel z domu a začal svoju službu. (Lukáš 3:23) Väčšina rodičov má zmiešané pocity, keď ich dospelý syn alebo dcéra opustí domov. Venovali deťom toľko času, úsilia a emócií, že po ich odchode môže pretrvávať pocit obrovskej prázdnoty. Odišiel aj vám syn či dcéra, aby naplnili svoje ciele? Ste na nich hrdí, no zároveň si občas prajete, aby boli bližšie? Ak áno, potom si viete predstaviť, ako sa asi cítila Mária, keď Ježiš odišiel z domu.

Nečakané skúšky

Ďalšou Máriinou skúškou bolo niečo, čo Mária zrejme nečakala. Keď Ježiš začal zvestovať, mnohí ho nasledovali, no jeho bratia medzi nimi neboli. „Jeho bratia totiž v neho neprejavovali vieru,“ hovorí Biblia. (Ján 7:5) Mária im určite povedala, čo jej oznámil anjel — že Ježiš je „Boží Syn“. (Lukáš 1:35) Napriek tomu pre Jakuba, Jozefa, Šimona a Júdu bol Ježiš iba ich starším bratom. A tak sa Mária ocitla v rodine s rozdielnymi náboženskými názormi.

Odradilo to Máriu a vzdala sa? Vôbec nie! Keď raz Ježiš zvestoval v Galilei a vošiel do istého domu, kde bol pozvaný, zhromaždil sa tam zástup ľudí, ktorí si ho chceli vypočuť. Všimnite si, kto ho tam podľa biblickej správy hľadal — bola to Mária a jeho bratia. Teda keď bol Ježiš neďaleko domu svojej rodiny, Mária išla za ním a zjavne brala so sebou aj svoje deti, možno v nádeji, že zmenia svoj postoj k nemu. (Matúš 12:46, 47)

Možno aj vy máte v rodine podobný problém, keď sa snažíte nasledovať Ježiša, zatiaľ čo ostatní členovia vašej rodiny o to nemajú záujem. Nedajte sa tým odradiť a nevzdávajte sa. Mnohí podobne ako Mária trpezlivo povzbudzovali členov svojej rodiny celé roky, kým sa dočkali zmien v ich postoji. Takáto vytrvalosť je v Božích očiach cenná, bez ohľadu na to, či ľudia zareagujú, alebo nie. (1. Petra 3:1, 2)

Najťažšia skúška

Posledná Máriina skúška, ktorá je zaznamenaná v Biblii, jej nepochybne spôsobila najväčšie duševné a emocionálne utrpenie. Po tom, čo Ježiša zavrhol jeho vlastný ľud, Mária bola svedkom toho, ako jej milovaný syn zomiera v mukách. Smrť dieťaťa bola opísaná ako „najhoršia strata“ a „najzdrvujúcejšia smrť“ — bez ohľadu na to, či dieťa zomrie v detstve, alebo v dospelosti. Tak ako bolo desaťročia vopred predpovedané, Mária pocítila, akoby ňou prenikol meč. (Lukáš 2:34, 35)

Dovolila Mária, aby ju táto posledná skúška emocionálne zlomila alebo aby oslabila jej vieru v Jehovu? Nie. Ďalšia zmienka o Márii v biblickom zázname uvádza, že ‚zotrvávala v modlitbe‘ spolu s Ježišovými učeníkmi. A nebola tam len ona. Boli s ňou aj jej synovia, ktorí začali prejavovať vieru vo svojho staršieho brata. To muselo byť pre Máriu veľmi utešujúce! * (Skutky 1:14)

Mária mala bohatý a uspokojujúci život. Bola oddanou manželkou a matkou, ženou vyznačujúcou sa neochvejnou vierou. Zažila veľa duchovných požehnaní. Prekonala mnohé skúšky a ťažkosti. Keď sa stretávame s nečakanými ťažkosťami alebo nám robia starosti rodinné problémy, určite sa môžeme poučiť z jej príkladu vytrvalosti a vernosti. (Hebrejom 10:36)

Ale čo možno povedať o zvláštnej náboženskej oddanosti, ktorá je Márii prejavovaná? Dáva biblická správa o Máriinej jedinečnej úlohe podklad na to, aby bola uctievaná?

[Poznámky pod čiarou]

^ 17. ods. Jeden z týchto vtákov bol obetovaný ako obeť za hriech. (3. Mojžišova 12:6, 8) Keď Mária predložila túto obeť, dala tým najavo, že si uvedomuje, že tak ako všetci nedokonalí ľudia, aj ona zdedila následky hriechu po prvom človeku, Adamovi. (Rimanom 5:12)

^ 26. ods. Skutočnosť, že v zázname o Ježišovej službe sa Jozef nespomína, je zaujímavá, lebo ostatní členovia Ježišovej rodiny — jeho matka, bratia a sestry — sa v ňom spomínajú. Napríklad v správe o svadobnej hostine v Káne sa píše o tom, že Mária sa na tejto udalosti aktívne podieľala, dokonca, že vyvinula určitú iniciatívu, ale nie je tu žiadna zmienka o Jozefovi. (Ján 2:1–11) A pri inej príležitosti ľudia z Ježišovho domovského mesta hovorili o ňom nie ako o synovi Jozefa, ale ako o ‚synovi Márie‘. (Marek 6:3)

^ 28. ods. Viac informácií o biblickej nádeji na vzkriesenie nájdete v 7. kapitole knihy Čo učí Biblia?, ktorú vydali Jehovovi svedkovia.

[Rámček/obrázok na strane 6]

 Mal Ježiš súrodencov?

Áno, mal. Evanjeliá to na viacerých miestach jasne potvrdzujú. (Matúš 12:46, 47; 13:54–56; Marek 6:3) Napriek tomu sa niektorí teológovia snažia spochybniť túto skutočnosť. Biblickí učenci však poukazujú na dve veci v súvislosti s teóriami, že Mária neporodila žiadne ďalšie deti. Po prvé, za takýmito teóriami je jasná pohnútka — snaha podporiť náuku, ktorá vznikla oveľa neskôr — učenie cirkvi, že Mária zostala po celý život pannou. A po druhé, tieto teórie neobstoja, keď sú podrobené dôkladnému skúmaniu.

Napríklad jedna z týchto teórií uvádza, že „bratia“, o ktorých sa hovorí v evanjeliách, boli Jozefovi synovia z predošlého manželstva. Táto predstava však nemá opodstatnenie, lebo keby to tak bolo, Ježiš by potom nebol prvorodeným a nemal by právo stať sa dedičom trónu svojho predka Dávida. (2. Samuelova 7:12, 13)

Ďalšia teória je, že títo bratia boli v skutočnosti Ježišovi bratranci. V gréčtine sa však používajú odlišné výrazy pre „brata“, „bratranca“ a „príbuzného“. Učenec Frank E. Gaebelein preto označuje tieto teologické teórie za pritiahnuté za vlasy. Uzatvára to slovami: „Najprirodzenejšie porozumenie výrazu ‚bratia‘... je, že to boli synovia Márie a Jozefa, a teda Ježišovi bratia z matkinej strany.“

[Rámček na strane 7]

 Mala odvahu zmeniť svoje náboženstvo

Mária sa narodila v židovskej rodine a patrila k židovskému náboženstvu. Chodila do miestnej synagógy, ako sa nazýva miesto uctievania židov, a navštevovala chrám v Jeruzaleme. No ako rástlo jej poznanie o Božích predsavzatiach, začala si uvedomovať, že Boh už neschvaľuje tradície jej predkov. Židovskí náboženskí vodcovia zabili jej syna, Mesiáša. Už predtým ako sa to stalo, im Ježiš povedal: „Hľa, váš dom sa vám zanecháva opustený.“ ​(Matúš 23:38) Boh odňal svoje požehnanie náboženskému systému, v ktorom bola Mária vychovávaná. (Galaťanom 2:15, 16)

Keď bol založený kresťanský zbor, Mária mohla mať okolo 50 rokov. Povedala si, že je príliš stará na to, aby niečo menila? Povedala si, že sa narodila v židovskom náboženskom systéme a chce zostať verná tradíciám svojich predkov? Samozrejme, že nie! Mária chápala, že Božie požehnanie má teraz kresťanský zbor, a tak prejavila vieru i odvahu a zmenila svoje náboženstvo.

[Obrázok na strane 5]

Na úteku do Egypta

[Obrázok na strane 8]

Najhoršia vec, akú môže matka zažiť